História a pôsobenie KZ v Modre

Na začiatku dvadsiateho storočia išiel pán Rapoš, prebudený evanjelik, povolaním pekár, za prácou do Viedne. Tu prišiel do styku s tzv. Bielym krížom – kresťanským hnutím, ktoré bolo dosť ovplyvnené pôsobením pána Butchera. Tento muž prijal Pána Ježiša Krista ako svojho osloboditeľa od hriechov a v jeho dome v Modre bolo neskôr prvé bratské zhromaždenie, hoci sa jeho manželka – Nemka – veľmi protivila. Jedným z prvých veriacich bola aj pán Michal Fleischocker, kočiš u akéhosi pána Majera.

Ako tovariš sa pekárskemu remeslu u pána Rapoša učil pán Mackú, ktorý tu odovzdal svoje hriechy Pánu Ježišovi, a desiatky rokov v Modre verne slúžil Pánovi. Zhromaždenia bývali najprv na Bielych Hlinách.

Po prvej svetovej vojne sa presťahovali do tzv. Kasární, kde boli byty pre chudobných k pani Nosáľovej. Tu zažili znovuzrodení ľudia mnohé prenasledovania zo strany neznášanlivých kresťanov podľa mena. Rozbíjali im okná, polievali ich močovkou a pod. Od roku 1920 bolo zhromaždenie v dome pána Mackú 30 rokov.

Roku 1925 v Modre odovzdalo svoje hriechy Pánovi sedemnásťročné dievča Amália Riganová, ktorá slúžila v Bratislave a tam navštevovala zhromaždenia. V roku 1939 pán Pavel Číž so slečou Riganovou uzavreli manželstvo.

Za slovenského štátu, keď boli zhromaždenia zakázané, zhromažďovali sa veriaci hodinu pred alebo po stanovenom čase zhromaždenia. Úradné kontroly v čase zákazu zhromažďovania nikoho v miestnosti nenašli.

V štyridsiatych rokoch pôsobil v Modre pán Ďurica, ktorý sa finančne podieľal na rekonštrukcii zborovej miestnosti u brata Mackú.

Po začatí činnosti Kresťanských zborov r. 1956 boli zhromaždenia v dome Pavla Číža, kde sa zbor zhromažďuje doteraz.

Je v ňom rozvinutá už vyše 30 rokov práca s deťmi a mládežou.